Bertin HB 11

Francúzsky konštruktér Bertin, ktorý sa zaoberal širokou škálou rôznych konceptov lietadiel typu VSTOL, postavil medziiným aj motorizovaný model stroja so zabudovanými dúchadlami v krídlach. Po úvodných testoch v aerodynamickom tuneli bolo jasné, že vývoj si vyžiada participáciu väčšej leteckej spoločnosti. Záujem prejavila firma Breguet a do programu sa zapojil aj Maurice Hurel. Bertin postavil ďalší, tentokrát 14 percentný model navrhovaného stroja HB 11. Motor a dúchadlá mali byť zakúpené od firmy General Electric, ktorá ich vyvinula pre typ XV-5A. Model poháňali dva malé elektrické motory s výkonom 10 koní, ktoré dokázali roztočiť lopatky dúchadla na rýchlosť 10 000 otáčok za minútu. Tunelové testy prebiehali v období rokov 1950 až 1960, ale k stavbe skutočného stroja sa nepristúpilo.

Firma Breguet využila túto skúsenosť na návrhy vlastných lietadiel s dúchadlami v krídlach. Jeden z konceptov mal prenášať výkon zo štyroch prúdových motorov do dúchadiel. Lietadlo malo hmotnosť 125 ton, pričom sa predpokladalo dosiahnutie maximálnej rýchlosti 750 km/h.

Koncepty

Ďalším zaujímavým konceptom bolo ľahké lietadlo Charlesa Marchettiho s ôsmimi zdvihovými dúchadlami, ktoré boli usporiadané súmerne okolo trupu. Dopredný let mal byť zabezpečený tlačnou vrtuľou.

Spoločnosť Sud Aviation navrhla kolmo štartujúce lietadlo so zaťahovateľným rotorom. Ten bol poskladaný v trojuholníkovej nadstavbe vo vrchnej časti trupu. Po dosiahnutí potrebnej doprednej rýchlosti sa listy zasunuli do strán a lietadlo pokračovalo vpred pomocou prúdových motorov.

Niekoľko firiem vytvorilo štúdie na tému ľahkého dopravného lietadla typu VTOL pre zhruba 50 pasažierov. Ich spoločným znakom bol skladací rotor, ktorý sa vysúval pri štarte a pristátí a počas letu sa nachádzal v uzavretom stave nad kabínou pre pasažierov.

Aerospatiale X 910

Začiatkom sedemdesiatych rokov začala spoločnosť SNIAS (Aerospatiale) študovať rôzne koncepty lietadiel s kolmým vzletom, ktoré by dokázali uspokojiť rôznorodú škálu požiadaviek na operačné výkony. Najperspektívnejšie sa pritom javilo použitie preklopných rotorov a preto padol návrh postaviť lietadlo podobné americkému stroju XV-15. Hlavný rozdiel bol v tom, že dva motory so spoločnou prevodovkou sa nachádzali v trupe a poháňali preklopné rotory cez sústavu hriadeľov. Motory Arriel I s výkonom po 485 kW boli nainštalované v uhle 25 stupňov, pričom nasávacie otvory sa nachádzali v koreni krídla a výfukové trysky za zadným podvozkom. Vonkajšie rozmery boli približne dvojtretinové v porovnaní s americkým konkurentom a maximálna vzletová hmotnosť sa pohybovala na úrovni 2450 kg. Rotory/vrtule mali priemer len päť metrov, čo umožňovalo ich chod aj v horizontálnej pozícii. Lietadlo malo dosiahnuť maximálnu rýchlosť 517 km/h a dolet so štyroma pasažiermi 800 km. V období rokov 1974 až 1976 podstúpili sériu testov v aerodynamických tuneloch pätinový model a plne funkčný preklopný systém v plnej veľkosti. Predpokladalo sa, že prvý prototyp by mohol vzlietnuť v roku 1981, ale v apríli 1977 bol program zastavený.

EUROFAR EUROTILT 2GETHER

Keďže mnohé krajiny EU nechceli zaostať vo vývoji preklopných lietadiel za USA, päť z nich podpísalo v septembri 1987 memorandum o spolupráci na koncepte EUROFAR (European Future Advanced Rotorcraft). Vývojové práce boli podporené aj programom EUREKA. Všeobecne malo byť postavené stredné dopravné lietadlo s preklopnými rotormi, určené pre tridsať pasažierov. Trup bol dlhý 19,4 metra pri rozpätí krídla 15,3 metra a priemere rotorov/vrtúľ 11,2 metra. Rotory sa dosť netradične otáčali nezávisle od motorových gondol. Od konceptu EUROFAR bol, tentokrát bez účasti talianskej Agusty, odvodený menší dizajn EUROTILT so vzletovou hmotnosťou na úrovni desiatich ton, určený pre 12 až 19 pasažierov. Financovanie vývojových prác prostredníctvom Európskej Únie však kolidovalo s podobným talianskym projektom ERICA. Preto bol vyslovený názor, že zainteresované spoločnosti by mali predložiť jeden spoločný návrh. Tak vznikol ďalší koncept 2GETHER (2nd Generation European Tilting Highly Efficient Rotorcraft), ktorý bol taktiež zamietnutý. Európska Komisia však odobrila financovanie vývoja štyroch najkritickejších technológií pre preklopné lietadlá, pričom všetky majú byť založené na jedinej konfigurácii – talianskom projekte ERICA.

In cooperation with www.vstol.org