Technológie stealth sa vo veľkej miere uplatňujú aj na bezpilotných lietadlách typu UAV a UCAV. Ich použitie je o to jednoduchšie, že umožňujú tvarovať konštrukciu bez ohľadu na obmedzenia zo strany prípadného pilota. V oblasti bezpilotných prieskumných lietadiel vykonala najviac práce spoločnosť Ryan, napríklad pri type Model 154 Compass Arrow alebo Lockheed s nadzvukovým strojom D-21. Novodobé bezpilotné prostriedky so zníženou zistiteľnosťou zastupuje Lockheed Tier 3 s aktívnymi technológiami stealth (!) a jeho nástupca Tier 3- Dark Star. Toto výzvedné lietadlo snáď najlepšie ilustruje cestu, kam sa budú technológie nízkej zistiteľnosti uberať. Okrem meracej sondy v prednej časti trupu bol stroj zbavený akýchkoľvek výstupkov. Motor je už klasicky umiestnený vo vrchnej časti lietadla v usporiadaní znižujúcom infračervené a kondenzačné emisie. Použitie kompozitových materiálov je samozrejmosťou nielen kvôli radaru, ale vzhľadom na konštrukciu aj kvôli nutnosti spevniť tuhosť konštrukcie, aby sa lietadlo náhodou nerozpadlo vo vzduchu. Zaujímavým konštrukčným prvkom je mierne negatívny šíp nábežnej aj odtokovej hrany, vytvorený v snahe vyhnúť sa pravým uhlom.

Na začiatku vývoja bezpilotných bojových lietadiel zohrali najväčšiu úlohu projekty Enchantment US Navy a X-39 FATE USAF. Z nich sa postupne vyvinuli dva technologické demonštrátory budúcich lietadiel kategórie UCAV Boeing X-45 a Northrop/Grumman X-47.

18. októbra 2002 bol verejnosti prvýkrát predstavený experimentálny technologický demonštrátor stealth prieskumného lietadla a taktického bombardéra Boeing (MDD) Bird of Prey. Práce na tomto projekte prebiehali v McDonnell Douglas Phantom Works v rokoch 1992 až 1999, prvý let sa uskutočnil v roku 1996, pravdepodobne v oblasti Area 51/Nellis AFB. Počas testov sa uskutočnilo 38 letov pri celkových nákladoch 68 miliónov dolárov. Svoje meno lietadlo dostalo po Klingonových lodiach zo seriálu Star Trek. Tento stroj demonštruje technológie stealth druhej generácie, ktoré mu umožňujú operovať nielen v noci, ale aj cez deň. Povrch je tvarovaný podľa Smart-skin koncepcie, výtoková tryska a pohyblivé prvky krídla, tvarovaného do písmena M, sú synchronizované do manuálneho (!!!!!!) ovládania bez asistencie FBW. Na vnútornej časti krídla sú umiestnené klapky, vonkajšia časť slúži ako kombinovaná riadiaca plocha. Na zlepšenie stealth vlastností bolo lietadlo skonštruované z rozmerných kompozitových dielov. Pohon zabezpečuje jeden motor Pratt and Whitney JT15D-5C s ťahom 14,2 kN, ktorý lietadlu umožňuje dosiahnuť rýchlosť 480 km/h pri dostupe 6100 metrov. Lietadlo bolo odtajnené preto, lebo použité technológie sa už stali verejne známym priemyselným štandardom, použitým najmä na lietadlách X-32 a X-45, a jeho služba skončila už v roku 1999.