Hawker Siddeley HS.1205

Provou z radikálnejších modifikácií pôvodného Harriera bola štúdia nadzvukovej stíhačky HS.1205. Tú mal poháňať vylepšený motor Pegasus II s prídavným spaľovaním v predných tryskách a s technológiou LERX (Leading-Edge Root Extensions) pričom vstup vzduchu bol umiestnený pod kokpitom. Taktiež bolo použité krídlo vyvinuté firmou McDonnell Douglas pôvodne pre Harrier II (AV-8B) s úmyslom výrazne zvýšiť manévrovacie schopnosti. Práce na projekte trvali v období rokov 1976 - 1979.

British Aerospace P.103

Štúdie tejto stíhačky s charakteristikami STOL a výkyvným uložením motorov započali v roku 1977. Konštruktéri sa rozhodli využiť malú dĺžku a veľký výkon motorov RB.199 (použitých v lietadlách Panavia Tornado) a umiestnili ich na výkyvné pylóny pod krídlo. Aj keď sa vývoj pre zjavné technické problémy zastavil, do tej doby podstúpili modely rozsiahlu sériu testov v aerodynamických tuneloch.

British Aerospace P.1212 P.1214

Štúdia HS.1205 bola v roku 1979 nasledovaná projektom P.1212. Tento radikálne pojatý stroj mal poháňať trojtryskový motor Pegasus Iif-33 s prídavným spaľovaním. Rozpätie krídel činilo 10,4 m a dĺžka 15,2 metra. Po testoch v aerodynamickom tuneli sa konštruktéri rozhodli aplikovať krídlo s negatívnym uhlom nábehu, doplneným o chvostové plochy, vcelku vytvárajúce pôdorys písmena X. Tento typ s označením P.1214 mal mať väčšiu manévrovateľnosť a vyššiu odolnosť oproti Harrieru.

British Aerospace BAe P.1216

Poslednou zo štúdií bol projekt P.1216 z roku 1981. Špeciálne pre tento projekt zostrojila firma Rolls-Royce mimoriadne výkonný motor RB-422-60 s ťahom 14 000 kilogramov (s prídavným spaľovaním 19 820 kg). S ním mal stroj dosiahnuť rýchlosť Mach 1,8 vo výške 11 000 metrov. Pri dĺžke 17 metrov a rozpätí 10,6 metra činila plocha krídla len 39,2 m2. Základnú výzbroj mali tvoriť dva 27 mm kanóny, dva protilietadlové rakety stredného a dva krátkeho doletu. Trup mal byť mimoriadne ľahký vďaka použitiu kompozitných materiálov, hlinníka a titánu. Rovnako ako stroj P.1212 aj lietadlo P.1216 doplatilo na možné problémy so sťaženou manévrovateľnosťou, obzvlášť pri vzlete. Aj keď sa po vypuknutí Falklandskej vojny zdalo, že projekt dostane oficiálnu podporu, vývojové práce boli zastavené.

British Aerospace JSF

Po zastavení vývoja P.1216 nasledovala dlhá medzera až do druhej polovice deväťdesiatych rokov, kedy Britská vláda podpísala zmluvu o spolupráci pri vývoji stroja Lockheed X-35/F-35 JSF. Predtým však do výberového konania prihlásila firma British Aerospace v kooperácii s McDonnell Douglas svoj návrh lietadla JSF bez vertikálnej chvostovej plochy, realizovaný aspoň čiastočne v programe Replica.

Nakoniec sa nástupcom staručkého Harriera stane stroj Lockheed F-35B.