V novembri 1998 vydalo US Navy požiadavku na nový taktický bezpilotný systém s charakteristikami VTOL, ktorý by bol schopný sledovať a vyhodnocovať ciele a prenášať informácie o situácii na bojisku v reálnom čase veliteľskému stanovišťu. Stroj mal byť vybavený optickými, infračervenými aj laserovými senzormi a ďalším vybavením s hmotnosťou najmenej 90 kilogramov. Zároveň mal byť schopný samostatného pristátia na akejkoľvek lodi, vybavenej štandardnou pristávacou plošinou. Firma Northrop sa rozhodla upraviť civilný pilotovaný vrtuľník Schweizer Model 330, ktorý dostal po prestavbe označenie Model 379 a bola mu pridelená oficiálna registrácia RQ-8 Fire Scout.
Namiesto kokpitu dostal prídavné palivové nádrže,
navigačné a avionické vybavenie, nevyhnutné pre bezpilotný let, čo zvýšilo
prázdnu hmotnosť na 1160 kg. S jedným motorom Rolls Royce Allison dokáže
pri preletovej rýchlosti 200 km/h operovať 200 km od svojho pozemného
stanovišťa počas troch hodín. Sériové stroje majú túto výdrž zvýšiť až na 12
hodín. Pozemné stanovisko môže vďaka systému AN/ARC 210, pracujúcom na
frekvenciách UHF/VHF ovládať naraz až tri vrtuľníky RQ-8A.
Prvý stroj uskutočnil svoj úvodný let na skúšobnej
základni námorníctva NAWC China Lake v januári 2000, ale už
v novembri sa zrútil kvôli zle umiestnenej radarovej anténe. Aj napriek
neustálym problémom s financovaním vývoj a letové skúšky pokračujú.
Sériové stroje majú byť umiestnené na lodiach kategórie LPD 17, pričom skúšky
v súčasnosti prebiehajú na palube lode USS Denver (LPD-9).
Oveľa sofistikovanejší systém vyvíja od roku 1998
kalifornská spoločnosť Frontier Systems. V rámci kontraktu od agentúry DARPA
pracujú na bezpilotnom vrtuľníku, schopnom ostať vo vzduchu viac ako 30 hodín,
letieť vo výške 16 760 metrov a doletieť bez dotankovania do vzdialenosti
3700 až 5500 km. Tieto údaje niekoľkonásobne prekračujú výkony všetkých súčasných
strojov. Koncept typu A160 navrhol konštruktér Abraham Karem. Základom celého
návrhu je trup civilného vrtuľníka Robinson R-22 a pokročilý nosný rotor, ktorý
môže byť spomalený až na 40 % nominálneho výkonu. To znamená, že sa môže otáčať
v rozmedzí od 150 do 350 otáčok za minútu. Rotorové listy sa postupne
zužujú a menia svoju hrúbku, aby sa zväčšil nimi vytváraný vztlak. Táto
úprava zároveň znižuje nežiadúce vibrácie a hluk. Pohon je zabezpečený
špeciálne navrhnutým piestovým motorom s výkonom 300 kW, ktorý dokáže
lietadlu udeliť rýchlosť 260 km/h pri
minimálnej spotrebe paliva.
Veľkou výhodou oproti klasickým bezpilotným lietadlám je
aj schopnosť zvislého vzletu a pristátia, čo umožní použitie vrtuľníka
blízko oblasti nasadenia. Prvé krátke visenie uskutočnil typ A160
v decembri 2002 a prvý krátky dopredný let v januári
nasledujúceho roka.
Nástup nových bezpilotných zbraní zaujal aj plánovačov US
Army. Tí začali čoraz viac skloňovať skratku UHV (Unmanned Hybrid Vehicle), čo
je označenie pre zbraňový systém, schopný pohybovať sa po zemi aj vo vzduchu.
Využiť sa dá na prieskumné misie, označovanie a vyhodnocovanie cieľov,
chemickú a biologickú detekciu, dopravu munície na bojisko či na
zabezpečenie komunikačných kanálov. Pri jeho vývoji majú byť použité už
existujúce technológie a celková hmotnosť nesmie presiahnuť 750 kg, aby sa
dal transportovať v podvese pod vrtuľníkom UH-60. Vo všeobecnosti boli
navrhnuté dva koncepty: prvý predstavuje pozemné vozidlo vybavené sklápacím
rotorom a druhý kombinovaný separovaťeľný systém s pozemným
a vzdušným elementom. Ak sa pristúpi k vývoju, systém by mohol byť
operačný v roku 2012.
Vo vzdialenejšej budúcnosti sa iste objavia aj bezpilotné
bojové vrtuľníky.
Tento bezpilotný prieskumný prostriedok vyvinula firma Sikorsky začiatkom 90. rokov. Vnútri prstencového dúchadla s priemerom dva metre sú umiestnené dva štvorlisté koaxiálne rotory, ktoré umožňujú zvislý vzlet a pristátie. Keďže jeho primárnou úlohou je blízky vzdušný prieskum, môže byť vybavený rôznymi senzormi s celkovou hmotnosťou do 23 kilogramov. Celková hmotnosť sa vyšplhala na 115 kg, ale aj napriek tomu je prostriedok schopný dosiahnuť doprednú rýchlosť 110 km/h a udržať sa vo vzduchu 3 hodiny.
Cypher sa stal základom pre vývoj pokročilejšieho stroja Cypher II, alebo tiež Dragon Warrior. Ten má výkonnejší motor, pomocné krídlo a v zadnej časti samostatnú vrtuľu pre dopredný let. Celková hmotnosť sa znížila o 10 kg, ale napriek tomu je stroj schopný dosiahnuť maximálnu rýchlosť 230 km/h a doletieť do vzdialenosti 185 km. V prípade potreby, najmä pri misiách typu MOUT (Military Operations in Urban Terrain), je možné krídlo odmontovať. Zatiaľ boli vyrobené dva prototypy a 4 pozemné riadiace stanoviská.