Bombardier CL-327 Guardian

Bezpilotný prieskumný vrtuľník Bombardier CL-327 Guardian je vylepšenou verziou stroja CL-227 Sentinel z polovice 90. rokov. V roku 1996 bol ako jeden z troch prostriedkov typu VTUAV ponúknutý US Navy na testy nasadenia na bojových lodiach. Niekoľko kusov uskutočnilo viac ako 50 letových hodín s jednou haváriou, kedy sa od stroja oddelila palivová nádrž a zapríčinila nehodu lietadla. Jeden kus bol dodaný austrálskej armáde. Problémy so splnením kritérií v rýchlosti, užitočnom zaťažení a výdrži prinútili Bombardier odstúpiť zo súťaže v septembri 1999. Vrtuľník je poháňaný jedným turbohriadeľovým motorom Williams WTS117-5 s výkonom 125 konských síl, ktorý poháňa dva koaxiálne rotory s priemerom 3,96 metra. Tie mu umožňujú dosiahnuť rýchlosť 155 km/h. Maximálna vzletová hmotnosť je na úrovni 350 kg, prázdny stroj váži 150 kg. Vo vzduchu sa udrží 6 hodín a 15 minút.

Hynes H-5T

Hynes H-5T je bezpilotný vrtuľník vyvinutý z typu Brantly B-2, ktorý slúži ako diaľkovo riadený terč a pozorovacia platforma. Poháňa ho jeden motor Lycoming VO-360A1A s výkonom 135 konských síl. Od roku 1986 prevzala US Army neupresnený počet strojov, ktoré dostali nový kompozitový trup, tvarom pripomínajúci sovietsky bojový vrtuľník Mil Mi-24D Hind.

Dornier Seamos

Seamos je nový bezpilotný prieskumný a lokalizačný vrtuľník, vyvinutý vo firme Dornier GmbH. Rovnako ako ostatné stroje tejto kategórie, aj on je vybavený dvoma koaxiálnymi rotormi. Z maximálnej vzletovej hmotnosti 1000 kg je 150 kg vyčlenených pre senzorové a avionické vybavenie. Prvý prototyp absolvoval letové testy v roku 1991, počas ktorých demonštroval automatické pristátie na palube pohybujúcej sa lode. V roku 1996 dostal Dornier, pobočka Daimler Chrysler Aerospace, kontrakt na prispôsobenie Seamosu pre sériovú produkciu. Prvý stroj z úvodnej produkcie, vybavený výkonnejším motorom Allison 250 C20, absolvoval svoj prvý let v Meldorfe v roku 1999.

Beijing University Seagull

Vývoj bezpilotných lietadiel už nie je len doménou západných krajín a Ruska. Ďalší pozorovací vrtuľník s koaxiálnymi rotormi sa podarilo postaviť čínskej univerzite v Beijingu. Z mnohých prototypových konštrukcií bol ako najperspektívnejší vyhodnotený vrtuľník Seagul. Ak sa začne s jeho sériovou produkciou, mal by sa objaviť na palubách malých a stredných vyloďovacích plavidiel a dokonca aj na ponorkách.

Kamov Ka-37

Zaujímavým konštrukčným rysom tohto ruského bezpilotného vrtuľníka je jeho modulárna konštrukcia, ktorá umožňuje meniť užitočné zaťaženie podľa konkrétnej misie. Vďaka tomu môže byť použitý na rôzne účely od senzorového pozorovania až po roznášanie pošty. Pozornosť si zaslúži aj prepracovaný automatický kontrolný systém, ktorý umožňuje let na miesto určenia aj bez potreby zásahu pozemného operátora. Pri maximálnej vzletovej hmotnosti 300 kg dokáže doletieť do vzdialenosti 530 km. Rotory majú priemer 2,88 metra.

Kamov Ka-137

Toto veľké lietajúce oko bolo navrhnuté vo firme Kamov koncom roka 1994 ako odpoveď na špecifikáciu MBVK-137, požadujúcu multifunkčný bezpilotný vrtuľník, vyrábaný v troch odlišných verziách. Prvý typ má byť umiestnený na korbe nákladných automobilov KAMAZ, druhý v podvese pod pilotovaným vrtuľníkom Ka-32 a tretí na lodiach. Jeho konštrukcia mu umožňuje s jedným motorom Gobler Hirtmotoren 2706 R05 dosiahnuť maximálnu rýchlosť 175 km/h v akomkoľvek smere. Motor poháňa dva dvojlisté koaxiálne rotory s priemerom 5,3 metra, vyrobené prevažne z polymérových kompozitov. Vo vise má maximálny dostup 2900 metrov, pri lete vpred o 2100 metrov viac a to všetko pri dolete 530 kilometrov. Z vzletovej hmotnosti 280 kg pripadá 80 kg na užitočné zaťaženie, tvorené rôznymi druhmi senzorov alebo nákladu. Samostatný let umožňuje automatický riadiaci systém a satelitná navigácia.