O vývoji experimentálneho typu Kamov Ka-22 Vintokryl
(Vrtuľové krídlo), ktorý sa stal prvým sovietskym konvertoplánom, sa začalo
uvažovať v druhej polovici päťdesiatych rokov. Úvodný let absolvoval 15. augusta
1959 a prvýkrát sa na verejnosti objavil v júni 1961 na každoročnej
výstave a dni letectva v Tušine. Dva turbohriadeľové motory Ivčenko
TV-2 s výkonom 4192 kW, umiestnené na koncoch krídla s rozpätím 22,5
metra, poháňajú pri vzlete dva štvorlisté rotory a pri doprednom lete sa
ich výkon prenáša na klasické vrtule. Rotory sa vtedy dostávajú do autorotácie.
NATO pridelilo tomuto typu kódové označenie Hoop. V roku 1961 vytvoril
osem svetových rekordov pre konvertoplány, napr. rýchlosť 356,49 km/h na priamej
trati (aj keď pôvodný predpoklad počítal s preletovou rýchlosťou až 450
km/h) a dostup 2725 metrov. Rozmerný trup, porovnateľný s lietadlom
An-10, pojme 80 až 100 vojakov pri maximálnej vzletovej hmotnosti 42500 kg.
Zastaveniu vývoja výrazne pomohli dve vážne havárie počas testovacieho
programu.
Firma Mil sa predsa ešte raz vrátila k téme
gigantického transportného vrtuľníka, tentokrát v podobe štúdie Mi-32
z roku 1982. Tá dostala trojuholníkový trup, na vrcholoch ktorého boli umiestnené
motory a prevodový mechanizmus z Milu Mi-17. Poháňali však osemlisté
namiesto klasických päťlistých rotorov. Malá kabína pre dvojčlennú posádku bola
umiestnená pod trupom.
Zaostať nechcela ani firma Kamov. Kamov „nejsa troškar“
a tak inšpirovaná vrtuľníkom XH-17 navrhla svoj vlastný gigantický stroj
V-250. Pri nosnosti 250 ton a vzletovej hmotnosti 560,5 tony mal mať rotor
s prúdovými motormi na jeho konci s priemerom 108 metrov (!!!). Na
vyskúšanie v malom si objednala u konkurenčnej firmy Mil
experimentálny vrtuľník V-7. Čoskoro sa
však zistilo, že motory na konci listov rotora by museli pri lete znášať
preťaženie 300G a táto koncepcia bola následne zamietnutá. Po prehodnotení
svojich nápadov začal Kamov navrhovať v „menšom“, výsledkom čoho bol
turbovrtuľový stroj Kamov Ka-34.....
..... a tiež stroj poháňaný prúdovými motormi Ka-35. Z oboch boli postavené len zmenšené modely.
Ak by ste však hľadali pod značkou Kamov iba vrtuľníky,
ostanete prekvapený. Kamov totiž vyrábal aj špeciálne vrtuľou poháňané autá
s lyžami, určené pre oblasti Sibíru. Na obrázkoch Sever-2 a Ka-30.