Hughes Kaiser HK-1 Spruce Goose

Nápad postaviť toto lietadlo sa zrodil počas druhej svetovej vojny v roku 1942, keď americké loďstvo v severnom Atlantiku nemilosrdne obkľúčili nemecké ponorky. Henry J. Kaiser (obchodný lodiarsky magnát) a Howard Hughes (excentrický americký miliardár), v diskusii o neradostnej situácii prišli na myšlienku, že vytvoria letky obrovských lietadiel, ktoré sa vyhnú ponorkovej hrozbe tak, že nad ponorkami jednoducho preletia. Lietadlo, ktoré naplánovali, malo mať obrovský prepravný úložný priestor, ktorému sa nevyrovnalo nič dovtedy postavené. Malo slúžiť na prepravu stovky vojakov, celých tankov a vyše 50 ton nákladu. V septembri 1942 kompetentní predstavitelia odmietli projekt schváliť v presvedčení, že lietadlo s takými veľkými rozmermi nevzlietne. Po stretnutí Kaisera s prezidentom Roosveltom a admirálom Wiliamom Learym bola predsa len zadaná objednávka na tri prototypy v hodnote 18 miliónov dolárov. Museli však byť postavené bez strategických surovín, čiže bez hliníku. A tak bol prvý a zároveň jediný prototyp postavený z brezy a smrekového dreva.

Koncom roku 1942 najhoršia ponorková hrozba pominula, ale projekt HK-1 sa ešte len začal a jeho realizácia sa predĺžila na celý rok 1943. Do februára 1944 sa preinvestovalo 13 miliónov dolárov. Takmer rok po skončení vojny, v júni 1946 lietadlo Herkules HK-1 dokončili v Culver City, v štáte Kalifornia a presunuli do špeciálne zostrojeného hangáru na okraji Long Beach Harbor. Presun trval dva dni a stál 80 tisíc dolárov (výroba lietadla stála 25 miliónov, keďže Hughes doložil 7 miliónov z vlastných zdrojov). Nielen účty, ale všetko, čo bolo spojené s týmto lietadlom bolo monumentálne. Lietadlo bolo 66,6 metra dlhé, rozpätie krídiel malo 97,68 metra, čo je najväčšie rozpätie krídel na svete. Celková hmotnosť činila 200 ton. V nedeľu 2. novembra 1947 po mnohých nepríjemných armádnych výčitkách, za účasti 50 000 divákov, vyroloval brezový obor z hangáru. Pilot spustil osem motorov Pratt and Whitney R-4360 a urobil niekoľko okruhov po prístave.

Pri ďalšej rolovacej skúške sám Hughes pridal plyn na 120 km/h a HK-1 sa vznieslo na 60 sekúnd do vzduchu. Bol to však jediný let tohto majestátneho stroja. Pri ňom vznikol ďalší kuriózny rekord, keď jedna sekunda letu stála v prepočte 417 000 dolárov, čo je vyššia suma, ako stál let človeka na mesiac. Potom sa lietadlo vrátilo do klimatizovaného hangáru, kde ako nepochopená myšlienka svojej doby strávilo ďalších tridsaťtri rokov.

Po prevzatí firmy Hughes Space and Communications spoločnosťou Boeing prešlo aj lietadlo Spruce Goose do jej vlastníctva.

Antonov An-225 Mrija

Začiatkom 80. rokov vznikla v Sovietskom Zväze potreba obrovského transportného lietadla, ktoré by dokázalo prepravovať na svojom chrbte pripravovaný sovietsky raketoplán. Pôvodne bol na tento účel upravený bombardér Mjasiščev M‑4 (VM‑T), avšak kvôli jeho chabým výkonom sa na túto úlohu vôbec nehodil. Vývojové práce nabrali konkrétnejšie rysy v roku 1985 a už o tri roky neskôr vyroloval prototyp An‑225. Ako základ bol použitý typ An‑124 Ruslan, ktorý dostal predĺžený trup, ďalšie sekcie krídla spolu s dvoma motormi a upravený podvozok (ktorý má o dva páry kolies viac). Vďaka tomu sa podarilo udržať vývojové a výrobné náklady na prijateľnej úrovni. Prototyp absolvoval svoj prvý let 21. decembra 1998 a spolu so sovietskym raketoplánom premiérovo vzlietol 13. mája 1989. Táto kombinácia vzbudila už o mesiac neskôr na Parížskom aerosalóne primeraný rozruch. Na otázku, čo znamená Mrija, odpovedal generálny konštruktér Pjotr V. Balabujev: „Miška, Raja i ja.“ (Michail Gorbačov, jeho žena Raja a on).

Konštrukciou sa jedná o hornoplošné lietadlo s rozpätím krídla 88,4 metra, dĺžkou 84 metrov a výškou 18,2 metra. Do jednopriestorového trupu s využiteľnou dĺžkou 43 metrov sa dá vojsť cez zadnú rampu ale aj cez predný odklopný kryt, čím sa výrazne skracuje čas naloženia a vyloženia nákladu. Jeho hmotnosť môže dosiahnuť 250 ton. Zvláštnosťou sú dva špeciálne výčnelky nad koreňmi krídla, ktoré slúžili na prepravu sovietskeho raketoplánu. Pohon obstaráva šesť turbodúchadlových motorov ZMKB Progress (Lotarev) D‑18T s ťahom 229,5 kN (to znamená, že celkový ťah dosahuje neuveriteľných 1377 kN). S nimi môže lietadlo dosiahnuť cestovnú rýchlosť 800 - 850 km/h pri maximálnom dolete 15 400 km. S nákladom 100 ton dolet klesá na 9600 km a v prípade 200 tonového zaťaženia je to 4500 km. Vzletová hmotnosť sa pohybuje na úrovni 600 ton. Letová posádka pozostáva zo šiestich členov: dvoch pilotov, jedného navigátora, komunikačného špecialistu a dvoch letových inžinierov. Na hornej palube ešte môže byť prepravovaných 60 – 70 pasažierov.

22. marca 1989 vytvoril An‑225 pri jedinom lete, trvajúcom 3,5 hodiny, 106 svetových rekordov! V súčasnosti je dokončený iba jeden exemplár, ktorý lieta s registráciou CCCP(RA)‑82060 vo farbách prepravnej spoločnosti Volga‑Dnepr. Okrem toho sú však rozostavané ďalšie tri kusy, pričom jeden z nich je zmontovaný zhruba na 90 % a ak všetko dobre dopadne, mal by sa dočkať záletu už v tomto roku. Ďalší je skompletovaný na 50 % a z tretieho zatiaľ existuje len niekoľko častí krídla a trupu. Vzhľadom na rastúci záujem o veľkokapacitnú leteckú prepravu by mohol počet kusov An‑225 v budúcnosti narásť. Počíta sa s ním aj ako s nosným lietadlom pre raketoplány MAKS či HOTOL.

Molnija HERACLES

Aj keď to znie dosť neuveriteľne, ani Antonov An‑225 nedokáže pokryť všetky požiadavky na prepravovaný náklad. Preto v Rusku vznikol nový typ Molnija‑1000 Heracles. Je to dvojtrupý transportný trojplošník s dĺžkou 73,4 metra, ktoré má vo vymeniteľných moduloch prepravovať 450 ton nákladu, 1200 pasažierov, alebo slúžiť ako platforma pre vypúšťanie aerokozmických prostriedkov. Jeho rozmery sú veľmi podobné so strojom An‑225, čo by malo prispieť k ľahšej výrobe v existujúcich továrňach. Keďže na túto požiadavku bol kladený najväčší dôraz, konštruktéri zvolili schému trojplošníku, kde 20 % vztlaku vytvára predné krídlo.

Rozmerné krídlo s rozpätím 90,4 metra má v strede previs, uľahčujúci nakladanie a vykladanie užitočného zaťaženia. Na ňom sa nachádza šesť turboprúdových motorov s ťahom 392 kN, ktoré umožňujú lietadlu dosiahnuť rýchlosť 840 km/h. Maximálna vzletová hmotnosť vrátane 358 ton paliva je prepočítaná na 900 ton. Maximálne rozmery pre náklad sú stanovené na 60 x 11 x 9,4 metra. Dolet sa v závislosti od hmotnosti nákladu a paliva pohybuje od 2300 do 11800 km.

S lietadlom sa uvažuje hlavne pri vypúšťaní druhých stupňov aerokozmických prostriedkov. V tejto súvislosti je spomínaný hlavne MAKS. Výhodou Heraclesu oproti An‑225 je nielen vyššia nosnosť, ale aj umiestnenie nákladu pod lietadlom. Vďaka tomu môže jednoducho raketoplán odhodiť pod seba namiesto toho, aby sklopil prednú časť a nabral negatívne G, čo značne odoberá kinetickú energiu pri separácii.

Podobný nápad dostali aj pracovníci NASA Langley a v roku 1974 navrhli drobné lietadielko VIRTUS, určené ako jedna z možností vypúšťania budúceho vesmírneho raketoplánu. Stroj bol dlhý 89,3 metra s rozpätím krídla 143,9 metra. Pohon zabezpečovali štyri turbodúchadlové motory.