Convair YB-60

Na požiadavku amerického letectva na nový ťažký bombardér zareagovala firma Convair pomerne jednoduchou úpravou stroja B-36 osadením ôsmich prúdových motorov Pratt and Whitney J57-P-3, spárovaných v štyroch gondolách. Typ dostal označenie YB-36G. Krídla mali rozpätie 62,7 metra a šípovitosť 35 stupňov. Ďalším rozdielom bola prepracovaná predná časť pre desať členov posádky a nové konce krídel. Chvostové plochy sa zmenili na šípové, spevnil sa podvozok a zvýšila sa zásoba pohonných látok. Bojový dolet činil 12 800 km pri rýchlosti 830 km/h. Objednávku zadali na dva stroje YB-60 tejto verzie. Prototyp vzlietol v apríli 1952, avšak možnosti ďalšieho vývoja boli menšie v porovnaní s Boeingom B‑52 a preto sa typ nedostal do výroby.

Boeing XB-59

Boeing Model 484-405B alias XB-59 vznikol začiatkom päťdesiatych rokov ako konkurent Convairu B-58 Hustler v rámci projektu MX-1022. Štyri prúdové motory Pratt and Whitney J57-P-5 mali byť umiestnené v koreni krídla so šípovitosťou 47 stupňov. Samotné hornoplošné krídlo bolo mimoriadne tenké a preto muselo byť palivo nesené v trupe. Okrem neho sa v trupe nachádzala aj bombovnica, rozmerovo zhodná s typom Boeing B-47. Z rovnakého typu boli prevzaté aj chvostové plochy. Trojčlenná posádka sedela v pretlakovom kokpite. Dolet bol stanovený na 4230 km pri rýchlosti Mach 0,9 alebo 3220 km pri rýchlosti Mach 0,9 + 340 km pri rýchlosti Mach 1,3. Aj keď sa postupne podarilo zredukovať vzletovú hmotnosť na 92 ton, lietadlo bolo vyhodnotené ako predimenzované a prednosť dostal Convair B-58 Hustler.

Convair B-58 Hustler

Začiatky programu B-58 siahajú do prelomu 40. a 50. rokov. V tom čase bola na vrchole svojej slávy myšlienka, že najlepším spôsobom prekonania protivzdušnej obrany sa javí let maximálnou rýchlosťou vo veľkých výškach. Novodobý bombardér mal byť relatívne malý, odolný a vybavený vyhľadávacím radarom a strelami typu vzduch-zem. Na druhej strane malé rozmery a veľká rýchlosť sa zákonite museli prejaviť na dolete, takže sa usúdilo, že bombardér by mohol byť nesený pod podzvukovým nosným lietadlom. Firma Convair uskutočnila v rámci kontraktu GEBO (GEneralized BOmber) viac než 10 000 rôznych štúdií. V apríli 1950 bol vytvorený nový projekt GEBO II, požadujúci útočný systém, schopný dopraviť bombový náklad do vzdialenosti 5560 až 8340 kilometrov pri rýchlosti Mach 0,9 až 1,5. Konštruktéri Convairu, u ktorých sa v tom čase tešilo značnej obľube deltakrídlo, navrhli malý deltovitý bombardér s dvojčlennou posádkou, ktorý by do cieľovej oblasti dopravoval stroj B-36 Peacemaker.

Mal dva odhadzovateľné prúdové motory pod krídlom a jeden nad trupom a veľkú odhadzovateľnú nukleárnu bombu s vlastným pohonom pod trupom. Táto krkolomná koncepcia sa postupne vyvinula do oficiálneho návrhu MX-1626, prezentujúceho vyľahčené lietadlo s hmotnosťou 54,5 tony a troma motormi bez prídavného spaľovania, nesené pod bombardérom B-60. Po preskúmaní návrhov Convairu B-58 a Boeingu B-59 bol ako perspektívnejší vyhodnotený stroj B-58. Ten medzičasom dostal štyri motory, spárované v gondolách pod trupom a gigantickú prídavnú palivovú nádrž pod trupom, na konci ktorej bola pripevnená odhadzovateľná nukleárna bomba.

Ešte pred začatím stavby prototypu bolo jeho označenie zmenené na MX-1964. Táto zmena odrážala nové krídlo so šípovitosťou 60 stupňov a väčšou plochou, zvýšenie maximálnej vzletovej hmotnosti na 71 ton a pridanie diaľkovo ovládaného 20 mm obranného kanóna GE T-171E3 Vulcan do zadnej časti trupu.

V roku 1952 nasledovala objednávka na 18 predsériových strojov, ktoré sa od prototypu odlišovali trojčlennou posádkou, ktorá sedela za sebou v samostatných záchranných bunkách a štyroma motormi General Electric J79-GE-5A s ťahom po 7076 kp (s prídavným spaľovaním). Tie boli umiestnené v samostatných gondolách a umožňovali stroju dosiahnuť maximálnu rýchlosť 2229 km/h. Prepracovaná bola aj podtrupová nádrž. Prvý let sa uskutočnil 11. novembra 1956 a v decembri 1959 bolo zhruba 30 lietadiel nasadených do testovacieho programu v Squadron Carswell AFB. Medzi rokmi 1958 a 1960 objednalo USAF 86 sériových strojov B-58A a 10 YB-58A. Deltakrídlo týchto lietadiel malo rozpätie 17,32 metra a plochu 143,25 m², trup bol dlhý 29,49 metra. Maximálna vzletová hmotnosť sa vyšplhala na 73 936 kg pri dostupe 19 248 metrov. S deviatimi tonami zbraní mohol bombardér doletieť do vzdialenosti 2816 km, s vzdušným tankovaním až 8975 km. Typ bol v roku 1970 vyradený z radovej služby.