Lietadlo ARES (Agile Responsive Effective Support) bolo pod firemným označením Model 151 vyrobené v americkej firme Scaled Composites na základe kontraktu U.S. Army na vývoj nízkonákladového ľahkého bojového lietadla LCBAA. Práce sa začali v roku 1981 pod vedením hlavného konštruktéra Burta Rutana. Pôvodne malo byť lietadlo poháňané tlačnou vrtuľou, ale neskôr bolo rozhodnuté použiť výkonnejší turbodúchadlový motor Pratt and Whitney Canada JT15D-5. Taktiež trup mal byť vytvorený okolo 30 mm rotačného kanóna, ktorý nakoniec nahradil 25 mm gatling GAU-12/U. Hlavným typom bojových misií mala byť vzdušná podpora pozemným jednotkám v malej výške. Konštrukcia stroja mala umožniť prevádzku z bežných ciest, ako aj opravy väčšiny systémov v poľných podmienkach. V roku 1986 sa z interných zdrojov začala stavba prototypu. Úvodný let uskutočnil skúšobný pilot Doug Shane 19. februára 1990. Odvtedy nalietal prototyp viac než 180 letových hodín a odskúšal všetky letové režimy, na ktoré bol skonštruovaný. V novembri 1991 podstúpil na základe kontraktu USAF testy palubného kanóna a objavil sa aj vo filme Iron Eagle III. Objednávky sériových strojov však neboli zadané a tak je ARES v súčasnosti uskladnený v hangároch Scaled Composites. Existuje aj návrh civilnej verzie, ale ten bol z dôvodu finančnej neperspektívnosti zavrhnutý.
Javelin je pravdepodobne najvýkonnejší letecký taxík na svete, ktorý je možné použiť aj s dvoma podvesenými protilietadlovými raketami a 7,62 mm kanónom. Takto netradične by sa dal v jednej vete popísať produkt americkej firmy Aviation Technology Group. Civilná verzia je vybavená klimatizovaným kokpitom so šírkou 88 centimetrov, koženými sedadlami a najmodernejšou avionikou, ktorá okrem iného zahŕňa aj dva farebné displeje s rozmermi 20,3 x 25,4 cm. V trupe je priestor pre batožinu s hmotnosťou do 91 kg, pričom pohodlne sa tam zmestia dva sety golfových palíc alebo lyže! Snáď už nikoho neprekvapí, že aj ten je pretlakový so sektorovou klimatizáciou.
Aby cestujúcich zbytočne neobťažovalo zlé počasie, lietadlo môže vystúpať až do výšky 13 700 metrov. Celohliníkový trup má dĺžku 10,8 metra s rozpätím krídla 6,7 metra. Priame prevádzkové náklady predstavujú len 417 dolárov na letovú hodinu alebo 50 centov na jeden preletený kilometer. Medzi voliteľné vybavenie patrí okrem iného HUD displej, antigravitačný oblek, palubný satelitný telefón či kamerový systém. Pohon zabezpečujú dva turbodúchadlové motory FJ-33 s jednotkovým ťahom 6,55 kN, s ktorými môže lietadlo dosiahnuť maximálnu rýchlosť Mach 0,92. Maximálna vzletová hmotnosť je na úrovni 2247 kg pri dolete 2315 kilometrov.
Vyzbrojená verzia, označovaná skratkou AJT zahŕňa 7,62 mm kanón a dve protilietadlové rakety krátkeho doletu, pričom ich typ záleží od zvoleného avionického vybavenia (podľa možností by mali byť s autonómnym navádzaním). V kokpite sa nachádzajú vystreľovacie sedadlá. Javelin svojím doletom a vytrvalosťou vo vzduchu prevyšuje výkony stroja F-16 a preto sa javí ako ideálne lietadlo na zabezpečenie vzdušného priestoru pre chudobnejšie krajiny. Záujem o šesť lietadiel pri cene 2,5 milióna USD za kus už prejavilo Estónsko.
Poľský konštruktér Edward Morganski z firmy ZRiPSL navrhol tento stroj ako výkonné športové a cvičné lietadlo, určené ako vojenskému letectvu, tak i súkromným vlastníkom. Má celokompozitový trup dĺžky 9 metrov s jednonosníkovým krídlom so superkritickým profilom, mechanizovanou nábežnou aj odtokovou hranou a rozpätím 6,6 metra. Dvojmiestny kokpit v tandemovom usporiadaní má samostatne odklopiteľné prekryty. Lietadlo je vybavené jednoduchým trojbodovým podvozkom predného typu a dvojitými vertikálnymi chvostovými plochami. Pohon zabezpečuje jeden prúdový motor General Electric J85 s ťahom 13,25 kN, ktorý má zaujímavo riešený vstup vzduchu pod trupom v oblasti prechodu krídla do trupu. S ním sa dá dosiahnuť maximálna rýchlosť 1000 km/h. Sériové stroje budú mať výkonnejšie pohonné jednotky, pričom jednou z možností je aj motor domácej výroby WSK PZL-Rzeszow K-15. 850 kg paliva neseného v interných nádržiach a dodatočné palivo v prídavných nádržiach umožňuje dolet 2500 kilometrov. Dostup bol vypočítaný na 12 000 metrov. Prvý prototyp uskutočnil svoj úvodný let 4. júna 2003 na letisku Mielec, v kokpite so skúšobným pilotom Wieslawom Cenou. Zatiaľ existujú dve verzie: Bielik A je určený pre cvičné účely a B je bohatšie vybavený pre náročných športových zákazníkov, pričom sa označuje aj menami Feniks/Phoenix.