Loire 301

Čím viac leteckých projektov poznám, tým menej ma vie niečo prekvapiť. Ale aj napriek tomu sa nájdu výnimky, nad ktorými ostáva rozum stáť. V roku 1933 sa firma Atelier et Chantiers de la Loire po dohode s francúzskou admiralitou rozhodla využiť neúspešné lietadlo Loire RN.30 na experiment, ktorý mal viesť ku konštrukcii vzdušného krížnika. Vtedy bola myšlienka vytvoriť vzdušnú obdobu námorného krížnika, schopného lietať vzduchom a ničiť vzdušné aj pozemné ciele delostreleckým útokom dosť populárna. Zrodil sa nápad použiť valcovitú otočnú delovú vežu s guľovou lafetou, náležite pancierovanú (!), a vsadiť ju do prednej časti lietadla. Lietadlo RN.30 sa tak stalo základom typu Loire 301, objednaného ešte v decembri 1933. Predok trupu bol prestavaný, zo spodnej časti vyčnieval výbežok, na ktorom bola umiestnená spomínaná delová veža. Takéto teleso však dosť negatívne vplývalo na prúdenie vzduchu okolo trupu, takže bolo potrebné namontovať vodorovnú usmerňujúcu plôšku nad pilotnou kabínou. Zachovanie ťažiska bolo dosiahnuté zmenou umiestnenia stredného motora do tlačnej polohy. Loire 301 F-AKGB vzlietol prvýkrát 24. septembra 1934 ale letové vlastnosti boli katastrofálne. Konštruktérom konečne došlo, že niečo zrejme nebude v poriadku a celý projekt bol zrušený. Bohužiaľ, lietadlo sa nezachovalo.

Týmto však francúzsky ošiaľ ani zďaleka neopadol. Na začiatku 2. svetovej vojny sa rozhodli oprášiť projekt z roku 1920, ktorý požadoval štvorčlenné námorné hliadkovacie lietadlo, vyzbrojené dvoma guľometmi, 120 kg nákladom bômb a 75 mm kanónom so zásobou tridsiatich nábojov (takéto lietadlo nikdy nevzlietlo, ale 75 mm kanón bol skúšaný na stroji Tellier T.7). Jeho cieľom mal byť boj s ponorkami, keďže po zhodení torpéd sa nepriateľská ponorka nezriedka stihla ponoriť ešte skôr, než k nej torpéda dorazili. Nakoniec bolo niekoľko desiatok lietadiel Breguet 5 a Voisin 4 vybavených 47 mm delami Hotchkiss. Bohužiaľ, vďaka manuálnemu nabíjaniu boli veľmi pomalé a tak zaznamenali len menšie úspechy proti pozemným cieľom.

Nacistické projekty

Nacistické Nemecko rovnako prejavovalo záujem na inštalácii veľkokalibrových zbraní do lietadiel. Veľký úspech sa dosiahol podvesením dvoch 37 mm kanónov BK 3,7 so šiestimi nábojmi pod krídla protitankového lietadla Junkers Ju-87G.

V závere druhej svetovej vojny sa kaliber leteckých kanónov ďalej zvyšoval. Objavili sa 50 mm kanóny MK-214A a 55 mm MK-112, MK-114 a MK115, ktoré boli od začiatku konštruované ako letecké, a pôvodne pozemné kanóny 50 mm BK-50 a 75 mm BK-75. Vysoký balistický výkon malo delo MK-114, inštalované napríklad aj na Messerschmitte Me-262, ktoré pre svoju automatickú činnosť využívalo impulz plynov odobratých z hlavne.

Kanónmi boli vybavené aj stredné bombardéry Junkers Ju 88 a jeho nástupca Ju 288. Prvý menovaný stroj vo verzii P-4 niesol v podvese 75 mm kanón PAK 40L alebo 50 mm BK 5 (KwK). Ich hmotnosť však značne obmedzovala výkony stroja. Junkers Ju 288 mal byť vyzbrojený delom na jeden výstrel Dusenkanone 280 kalibru 280 mm, avšak čoskoro ho nahradil Gerät 104 Munchhausen, ktorý používal strely kalibru 355,6 mm (!!!). Sériová výroba sa v dôsledku skončenia vojny nerealizovala.

Kanón BK 75 (alias PAK 40L) bol montovaný aj na iné lietadlá, napríklad na Henschel HS 129.

Antonov KT A-40

Antonov KT, označovaný aj ako A-40 alebo A-T bol vyvinutý v roku 1940 Olegom Konstantinovičom Antonovom. Cieľom bolo zostrojiť ľahký lietajúci tank priamej palebnej podpory, ktorý by ostreľoval zo vzduchu nepriateľské línie. Základ trupu tvoril tank T-60, ku ktorému boli pridané dvojplošné krídla a zdvojené chvostové plochy. Pásy, prispôsobené na voľnobeh, slúžili ako podvozok. Do vzduchu mal byť vytiahnutý ťažkým bombardérom Petľakov Pe-8 alebo Tupolev TB-3. Aj keď západné zdroje tvrdia, že stroj nikdy nevzlietol, Rusi potvrdili jeden úspešný let na prelome rokov 1942 a 1943. Nakoľko projekt mal minimálnu vládnu podporu, bol čoskoro zastavený.

Zaujímavým projektom bolo aj rotorové dúchadlo so strelcom na tankovom podvozku.

Christie Flying Tank

Po vzore Antonova sa o podobný projekt v Amerike postaral Mr. Christie, významný výrobca tankov v období druhej svetovej vojny. V jeho podaní sa jednalo o špeciálne upravený tank, ktorý mal v hornej časti nainštalované dvojplošné krídlo a štvorlistú ťažnú vrtuľu, poháňanú hriadeľom od motora. Cez rovnaký hriadeľ prechádzali aj riadiace sily k manévrovacím plochám. V prípade potreby mohli byť odopnuté aj pásy, čím sa mala maximálna rýchlosť tanku zvýšiť na 100 až 160 km/h! Vodič aj strelec v jednej osobe sedel v prednej časti pred motorom a obsluhoval 75 mm kanón. Realita však bola menej optimistická. Podarilo sa zostrojiť len jediný prototyp (aj ten bez lietadlových častí) a pánovi Christiemu sa mohlo o sériovej produkcii kvôli nezhodám s vtedajšou byrokraciou len snívať.