Lightcraft
Technologies Inc.
V roku
1987 vynašiel profesor Leik Myrabo laserom poháňaný disk, ktorý by mohol
vynášať užitočné zaťaženie na obežnú dráhu. Tejto myšlienky sa chytila
novovytvorená firma Lightcraft Technologies Inc., ktorá začala vyvíjať
experimentálne teleso s hmotnosťou asi 1 kg, na ktorom by sa dali
prakticky overiť potrebné technológie. Bolo vyrobené z vysokolesklých
keramických materiálov, schopných odolať vysokým teplotám. Myšlienka je
jednoduchá: na Zemi sa umiestni niekoľkomegawatový laser, ktorý vysiela
svetelný lúč v krátkych intervaloch na spodnú stranu disku, ktorú tvorí
parabolické zrkadlo. Odraz lúča zahreje okolitý vzduch na teplotu päť krát
väčšiu ako teplota slnka a výsledný tlak vynesie teleso na obežnú dráhu.
Nespornou výhodou je to, že sa jedná o dopravný systém typu SSTO (Single
Stage To Orbit), pričom podstatná časť pohonného systému je umiestnená na Zemi.
Disk môže vynášať užitočné zaťaženie, ale zároveň môže byť aj sám samostatným
satelitom. Prvý testovací let do výšky 14,3 metra sa uskutočnil v roku
1997 a vývoj pokračuje ďalej.
Toto podivné
bezpilotné lietadlo vzniklo v Nórsku na univerzite NUTS v Trondheime.
Je určené na prieskum, protiteroristické misie, mapovanie terénu
a pozorovanie. V porovnaní so súčasnými bezpilotnými prostriedkami
UAV, SiMiCon môže vzlietnuť z miesta, lietať vysokou rýchlosťou
a vznášať sa vo vzduchu. Jeho diskovitý tvar pripomína vesmírnu loď
Enterprise, avšak na rozdiel od nej je vybavený jedným prúdovým motorom na
spodnej strane trupu a klasickými chvostovými plochami na vrchnej. Pred
vstupom vzduchu k motoru je umiestnené puzdro so senzorovým vybavením.
Zvislý vzlet zabezpečuje sústava zaťahovateľných rotorových listov po obvode
disku. Letové testy majú vykonať tri zmenšené modely, pričom sériová verzia má
mať priemer 4,5 metra. Aj keď musia konštruktéri vyriešiť ešte veľké množstvo
problémov, prvý sériový stroj by mohol odštartovať už o päť rokov.
Ďalšie
diskovité lietadlo vyvinula americká firma Future Horizons Inc. Jej Geobat má
prstencové krídlo, ktoré je extrémne stabilné pri priamočiarom lete
a zároveň poskytuje lietadlu vinikajúcu manévrovateľnosť. Tomu napomáha aj
zložitý systém pohyblivých plôch. Zmenšený bezpilotný model, určený na letové
testy je poháňaný malým piestovým motorom s tlačnou vrtuľou. Ako univerzálne
bezpilotné lietadlo môže byť použitý na rôznorodé vedecké aj vojenské
aplikácie.
O pilotovanú verziu, ktorá je v súčasnosti v projektovej fáze, prejavilo záujem aj americké Ministerstvo obrany. Mala by mať schopnosť STOL a veľmi malú zachytiteľnosť radarom.
HSVTOL (High
Speed Vertical Take Off and Landing) Disc je novodobý projekt americkej firmy
GO Aircraft Ltd., zameraný na stavbu veľmi rýchleho diskovitého lietadla, ktoré
by bolo schopné vzlietnuť z miesta a prepraviť 24 vyzbrojených
vojakov alebo 32 pasažierov. Projekt podporuje finančne agentúra DARPA
a technické poradenstvo poskytuje NASA. Sériová verzia lietadla má mať
priemer 13,7 metra. Pohon majú zabezpečovať dva alebo tri prúdové motory,
pričom ich umiestnenie sa môže líšiť od fotografií makety. Výtokové splodiny
pri doprednom lete smerujú vzad a pri štarte a vznášaní sú usmernené
prostredníctvom výtokových trysiek do sústavy dvadsiatich ôsmich lopatiek na
otáčajúcej sa vonkajšej časti disku (obrázok vpravo, modrá farba). Tie sú
rozdelené do dvoch radov. Vo vnútornom sa výtokové splodiny motorov zmiešavajú
s chladným vzduchom, ktorý je nasávaný sústavou vyklopiteľných
deflektorov, vonkajší tlačí smerom nadol len okolitý vzduch. Medzi trupom
a pohyblivou časťou nie je žiadne pevné mechanické spojenie, na mieste ju
udržiava iba pneumatický tlak. Palivové nádrže sa nachádzajú medzi kabínou
posádky a spomenutými lopatkami (červená farba). Na manévrovanie má slúžiť
niekoľko trysiek s chladným vzduchom.
Na overenie
technológií bol postavený zmenšený model s priemerom 4,6 metra. Jeho
testovanie, zamerané hlavne na pohyblivú obvodovú časť, prebehlo počas apríla
2000 v laboratóriách Wyle v Kalifornii. Podľa výsledkov stačí na
dosiahnutie plánovaného ťahu pohyb obvodových lopatiek rýchlosťou 610 otočení
za minútu. To je o 150 otáčok menej, než sa pôvodne predpokladalo. Sériová
verzia by mohla doplniť problémami sprevádzaný konvertoplán V-22 Osprey
a plne nahradiť vojenský transportný stroj Lockheed C-130 Hercules.
Predstava, že
by všetky lietajúce disky mali byť výtvorom mimozemskej civilizácie, ktorá
vďaka svojmu nevyčísliteľnému technickému náskoku preletí milióny svetelných
rokov, zastaví sa až pri Zemi a tu jej hviezdne koráby padajú z neba
ako hrušky zo stromu so spoľahlivosťou na úrovni somálskych aerolínií, je
absurdná. Za všetkými projektmi stojí neochvejná ľudská túžba vnoriť sa do
neznáma a vyskúšať nevyskúšané. Práve táto pohnútka vedie
k vytvoreniu často až absurdných projektov, ktoré tvoria zaujímavú
kapitolu dejín letectva.