Discopter

V roku 1943 bol v Amerike udelený patent na turbodúchadlom poháňané diskovité lietadlo s charakteristikami VTOL. Jeho menšia civilná verzia mala byť akousi vyhliadkovou platformou pre pilota a dvoch cestujúcich, ktorí sedeli po stranách v polguľových krytoch. Väčšia verzia sa dala využiť ako mobilné veliteľské a pozorovacie stanovište pre americkú armádu. Podľa dostupných zdrojov sa k stavbe skutočného stroja nedospelo.

Kenneth Arnold

Novodobá legenda UFO sa začala v utorok 24. júna 1947. V ten deň 32 ročný obchodník s hasiacimi prístrojmi Kenneth Arnold pilotoval svoje malé dopravné lietadlo. Keď prelietaval okolo hory Mount Rainier, v štáte Washington, všimol si deväť trblietajúcich sa objektov, letiacich vo V formácii, ako sa veľkou rýchlosťou rútia smerom na východ. On sám ich popísal ako oblé disky, vzdialene pripomínajúce bumerang so zahnutými koncami. Svoj zážitok okamžite po pristátí vyrozprával ľuďom na letisku, a o niečo neskôr aj médiám. Tie pohotovo označili pozorované objekty pojmom „flying saucers“, čiže lietajúce taniere. Dôležitý je pritom fakt, že Arnold neopisoval klasický diskovitý útvar, ale skôr niečo na spôsob lietajúceho krídla (viď kresba). Tvarom sa ku kresbe najviac približuje pokusný stroj Northrop N-1, avšak najpravdepodobnejšie to boli prototypy prúdových stíhacích lietadiel F-84 Sabre, ktoré sa v tom čase testovali blízko Washingtonu.

Len o štrnásť dní neskôr sa v Nevade odohral svetoznámy Incident v Roswelli.

Northrop Disc

Zjavné aerodynamické výhody diskovitej koncepcie inšpirovali aj amerického inžiniera Dicka Stasionsa, čerstvého absolventa Northrop Aeronautical Institute. Jeho návrh predpokladal otáčajúci sa trup s ôsmimi zdvihovými motormi a pevný stred s kabínou pilota a dvoma motormi pre dopredný let. Maketa disku je v súčasnosti v depozitári múzea Belive It or Not v New Yorku.

Lent concept

Vo svete existuje nepreberné množstvo patentov na diskovité lietadlá. Na tomto z roku 1957 je veľmi pekne znázornený nepriamy zdvih a z neho plynúce aerodynamické výhody okrúhleho krídla (aj keď v návrhu nie je presne špecifikovaný druh pohonu). Z nasávacích otvorov vo vrchnej časti prúdi vzduch k turbodúchadlu, kde sa stlačí, a usmerňovaný dýzami je privádzaný na okrúhle krídlo, ktoré obteká, a tým vytvára vztlak podobne ako krídlo obyčajného lietadla. V porovnaní s ním má však rovnomerne rozmiestnenú vztlakovú silu a väčšiu efektivitu, nehovoriac aj o jeho funkčnosti pri nulovej doprednej rýchlosti. Sila vztlaku sa dá regulovať natáčaním a tým aj zmenou profilu krídla, manévrovanie pravdepodobne (?) zabezpečujú vychýliteľné balančné závažia v spodnej časti. Lietadlo sa pohybuje vpred pomocou dvoch klasických prúdových motorov.

Lockheed disc

Myšlienka stroja so schopnosťou vyletieť kolmo hore do výšky 20 kilometrov pri rýchlosti 4000 km/h nenechala spať ani konštruktérov z Lockheedu. V polovici päťdesiatych rokov sa pokúsili, spočiatku podľa ukoristenej nemeckej dokumentácie, zostrojiť disky všemožných tvarov a veľkostí. K tým viac rozpracovaným patril aj projekt veľkého „lietajúceho taniera“ s priemerom 15,2 metra a vzletovou hmotnosťou 25 ton, ktorý mal slúžiť na transport 24 pasažierov. Ich kabína bola umiestená v strednej časti trupu. Pohon mal byť zabezpečený jediným unikátnym turbonáporovým motorom, pre ktorý prechádzal naprieč celým trupom rozmerný vzduchový kanál. Tento motor, ktorý sa mal za letu prestavať z turboprúdového na náporový, podobne ako pri neskoršom lietadle Lockheed A-12/SR-71, sa už od roku 1938 snažil skonštruovať geniálny odborník Lockheedu na pohonné systémy Nathan Price. Pri zvislom vzlete sa mala jeho tryska vyklopiť o 90 stupňov a tlačiť celý prúd spalín smerom nadol. Nad ním sa nachádzal kokpit pre posádku. Okrajové časti disku boli rezervované pre palivové nádrže. Aj napriek tomu, že tento projekt predbehol svoju dobu o niekoľko desaťročí, nedospel ani do štádia stavby makety.

Príbeh ďalšieho disku od Lockheedu sa viaže so zákerným vtipom, ktorý - ako musím priznať - nachytal aj mňa. Všetko sa to začalo zaujímavou fotografiou z oficiálnych archívov Lockheedu v Palmdale.

Na obrázku bolo diskovité teleso s priemerom zhruba ôsmich metrov, okolo ktorého sa zoskupil hlúčik ľudí. Z vrchnej časti vyliezal pilot (alebo mimozemšťan :-) a všetci evidentne jasali od nadšenia. Podarilo sa Lockheedu postaviť funkčný model lietajúceho disku? Bohužiaľ nie, respektíve nie až tak celkom. Na obrázku je totiž aerodynamický kryt vzdušného prehľadového radaru AN/APS-82. Tesne pred tým, než ho technici namontovali na lietadlo Constitution aby tak vytvorili prvý funkčný lietajúci systém AWACS, rozhodli sa užiť si trochu srandy a vytvoriť túto fotografiu. Evidentne im vyšla.